Drevená fasáda

Agátové drevo na drevenej fasáde sme počas stavby, resp. po nasťahovaní nijak neošetrovali proti poveternostným vplyvom. Po cca 5 rokoch vyzeral obklad takto:

Sivá patina bola nerovnomerná a v prípade daždivého počasia obklad na exponovaných miestach prakticky sčernal (bude vidno na ďalšej foto), čo nepôsobilo vôbec esteticky. 

Preto som sa tento rok rozhodol vyčistiť drevo od usadeniny a ošetriť ho, aby na ňom kombinácia slnka a dažďa nezanechávala túto prachovú vrstvu. Nechcel som drevo zbrusovať, našiel som na internete gél, ktorý by mal pomôcť s odstránením "špiny" na dreve a s obnovou pôvodného vzhľadu. Stretol som sa s názorom, že neošetrné drevo nie je možné vrátiť do pôvodného vzhľadu, ale ako som sám zistil, je to pravda len čiastočne.

Postupne som teda každú stenu očistil tak, že som ju postriekal vodou a pretrel gélom (ide o Osmo odšeďovač dreva - gél), počkal pár minút a s tvrdou kefou a priebežným vlhčením, aby plocha neuschla, som patinu z dreva odstránil. Nedokážem posúdiť vplyv gélu na výsledok alebo uľahčenie práce, ale nešlo o veľkú investíciu a ak to aspoň trochu uľahčilo moju prácu, oplatilo sa to.

Na ďalšej fotke vidno, ako pôvodný obklad vyzeral v suchom stave (sivá patina), po navlhčení (sčernanie) a ako vyzerá po vyčistení (ale stále vlhký):

Dosť namáhavá práca, ale s výsledkom nad moje očakávania.

Takto vyzerá rozdiel medzi pôvodným vzhľadom (spodok) a po očistení a uschnutí (vrch):

Nedostal som sa, celkom pochopiteľne, na úplne pôvodný stav, ktorý vidno napríklad v staršom článku tohto blogu, ale je to dostatočné na ošetrenie dreva a nový náter. 

Na samotné ošetrenie (nalakovanie) som po odporúčaní zvolil moridlo Tikkurila valtti complete, zvolil som na začiatok čistú formu bez pigmentu, pretože som chcel zachovať a len zvýrazniť farbu obkladu a udržať ho čo najsvetlejšie. Zafarbenie by drevo stmavilo a to som nechcel. Moridlo obsahuje podľa popisu aj UV filter, ale ak by sa časom ukázalo, že drevo má tendenciu sivieť, pretrem fasádu rovnakým spôsobom, ale nejakým pigmentovaným lakom.

Finálny obklad aktuálne vyzerá takto, takmer ako pred rokmi:

Slnečné plachty

Po dokončení terasy v minulom roku a skúsenostiach s ňou sme sa toho roku rozhodli nejakým spôsobom ju zastrešiť, čím by sme zároveň zatienili aj veľké terasové okná aj dvere, ktoré v lete výrazne prehrievajú interiér. Uvažovali sme o markíze, ale mal som obavy z veterného počasia, ktoré je v našej oblasti viac ako bežné, ani susedia mi to neodporúčali. Pochopiteľne sme premýšľali aj o pevnom zastrešení, pergole, ale to by znamenalo dodatočnú konštrukciu na terase. Navyše zastrešenie našej terasy má význam prakticky len v letných mesiacoch, po zvyšok roka je vyhrievanie interiéru žiaduce. Napríklad prístrešok na auto máme zakrytý tmavým polopriehľadným lexanom, pod ktorým je ale v horúčavách stále príliš teplo. A tmavšie alebo úplne nepriesvitné zastrešenie som pre vyššie uvedené dôvody použiť nechcel, v zime by som zbytočne clonil slnko.

Už dávnejšie som na internete narazil na slnečné plachty, ktoré podľa popisu vyzerali byť ideálnym riešením. Najviac ma lákalo to, že ich viem v lete roztiahnuť a od jesene do jari ich môžem jednoducho demontovať a využívať slnečné žiarenie naplno. 

Samozrejme systém má svoje nevýhody. Niekoho nemusí baviť plachty 2krát do roka montovať/demontovať (na zimu sa neodporúča nechať plachty namontované kvôli snehu). A plachty sú premokavé, takže neochránia napr. záhradný nábytok pred dažďom a počas dažďa nie je možné na terase sedieť. Existujú aj nepremokavé plachty, ale neviem si úplne predstaviť tú záťaž na celú konštrukciu, keď sa na plachte po veľkom lejaku bude držať voda. 

Tieto nedostatky som akceptoval, výhody u mňa jednoznačne prevyšovali nad nevýhodami.

Finálne riešenie sme našli na webe vtieni.sk. Najskôr si páni premerali terasu a navrhli sme najlepšie riešenie a po pár týždnoch prišli plachty namontovať. Zvolili sme uchytenie na fasáde a k tomu jeden hliníkový stĺp pre obe plachty. Farbu sme si zvolili neutrálnu bielu. Celá inštalácia trvala asi od 10:00 do 14:00.

Tento článok píšem po pár mesiacoch od inštalácie (október, inštalácia bola v máji). Pozitívne skúsenosti sú nasledujúce:

- plachty vyzerajú byť odolné, materiál síce vyzerá ako klasická vrecovina ale oveľa hrubšia a pevnejšia

- plachty sú premokavé až počas dlhšieho a silnejšieho dažďa, inak cez ne voda priamo netečie

- plachty som koncom septembra po posledných horúčavách odmontoval, pretože už bolo chladnejšie a teda stratili zmysel

- predpokladám, že ich znova natiahnem až niekedy v júni, čiže si 8 mesiacov v roku nebudem zbytočne tieniť na okná
- demontáž nebola komplikovaná, hoci som zvolil väčšie rozmery než je štandard (obdĺžnik 6x4m, trojuholník 4x4m), kvôli rozmernej terase

- necítil som potrebu plachty ani v najväčších búrkach odmontovať, na samotnej terase teda očividne nikdy tak silno nefúka a konštrukcia je dostatočne pevná
- aj keď sme zvolili bielu farbu, nejak výrazne sa nešpiní, občas na nej síce vidno vtáčí trus ale väčší lejak všetko zmyje

Čo sa týka nejakých negatívnych skúseností, zatiaľ len tieto:

- krátko po inštalácii bola plachta pekne netiahnutá, ale po čase sa trochu usadila a skrčila, čiže to už nie je také pekné ako na začiatku, ale to by sa malo dať skorigovať uchytávacími šnúrami, keď budem plachty na jar znova naťahovať
- hliníkový stĺp nie je taký pevný ako som dúfal, ale záťaž tlmí bez problémov, aj vo veternom počasí, len by možno potreboval ešte nejaké ukotvenie z opačnej strany

Osy

Niečo, s čím sme vôbec nepočítali :). Pod Cetris doskami sa nám relatívne skoro po dokončení stavby začali usídlovať osy. Zjavne tam našli perfektné útočisko, pretože ich pribúdalo každým rokom. Konkrétne ide o druh Osa dravá (Polistes gallicus), niekedy sa spomína aj pod názvom Osík galský, Česi používajú názov Vosík francouzský. Totiž nejde o tú klasickú otravnú osu, ktorá v prípade akéhokoľvek ohrozenia rada poštípe. Tento druh je mierumilovný, zaútočí až keď v tesnej blízkosti priamo ohrozíte alebo poškodíte hniezdo (1 krát štipla syna keď ju priamo nechtiac chytil a ďalšíkrát to bolo keď jeden chlapík nalial priamo na hniezdo vodu). Za normálnych okolností nijak neobťažuje a je reálne užitočná. Ale v našej fasáde sa ich usídlilo toľko, že sme to už museli riešiť. Vizuálny rozdiel medzi klasickou osou a tou našou je pekne vidno na tejto fotke (Osa dravá je tá tmavšia napravo). Táto osa si stavia maličké hniezda a týchto hniezd sme mali rádovo desiatky.

Situáciu sme vyriešili klasickou sieťkou proti hmyzu. Postupne sme dali Cetris dosky dole a ich spoje sme podložili nastrihanými pásmi tejto sieťoviny. Je to rovnaká sieťka aká sa používa aj na sieťkach na okná a dvere.
Našťastie si osy stavali hniezda len z jednej strany domu, na juhovýchodnej, takže sme to behom jedného dňa vyriešili. Samozrejme osy nezmizli zo dňa na deň, bol to pre ne veľký šok a neustále sa na fasádu vracali a snažili sa pod ňu dostať, ale časom sa snáď zorientujú a nájdu si iné útočisko.

Terasa

Po nejakom čase sme sa vrhli na terasu, bez nej to naozaj nie je ono. Hľadal som vhodný systém, viacero ľudí/firiem mi odporúčalo navoziť a utlačiť štrk na celú plochu alebo ešte lepšie ju celú zabetónovať. Hľadal som ale jednoduchší spôsob, nechcel som na pozemku uz žiadny nákladiak a predstava, že budem musieť upraviť takú veľkú plochu ma vôbec netešila.

Našiel som na internete zmienky o zemných skrutkách a po dosť dlhom hľadaní sa mi podarilo nájsť aj firmu, ktorá mi bola ochotná tieto skrutky zavŕtať do zeme. Sám som si na to netrúfal.
S pomocou vrtáku zvládli chlapi zavŕtať cca 35 skrutiek asi za 5 hodín, doobeda prišli a poobede odišli. Keďže skrutky boli zavŕtané tesne nad zatrávnený povrch, celý som ho pre istotu prerýľoval. To mi trvalo necelé dva dni, čiže za 2-3 dni som mal všetko pripravené na osadenie terasy.

Na skrutky sme osadili namorené KVH hranoly (spodné 80x160, vrchné 60x60).

Na vrchný rad už išli priamo terasové dosky. Zvolil som si termo-borovicu, ktorú som pre istotu prelakoval.

A máme hotovo.

Sťahovanie

Ako som spomínal nižšie, do Vianoc sme boli rozhodnutí sa nasťahovať.

Na osadenie posledných sadrokartónov (aj so sadrovaním), dokončenie el. rozvodov a sanitu sme si preto najali partiu chalanov, ktorý v relatívne krátkom čase (október-november) dali interiér do takého stavu, že bol pripravený na maľovku a osadenie podlahy.

Počas celej jesene sme priebežne sťahovali škatule z bytu z Petržalky do domu, aby sme toho nemali pri samotnom sťahovaní veľa.

V novembri sme teda svojpomocne vymaľovali a na prelome novembra a decembra sa doladili vážnejšie nedostatky v interiéry (najmä dosadrovanie sadrokartónov).

Začiatkom decembra nám firma pripravila podlahu (marmoleum - príspevok Podlaha II.).

V polovici decembra sme využili vianočné akcie, zakúpili a nechali si doviesť kuchyňskú linku, rozťahovací gauč a základné spotrebiče. Zmontovali sme kuchyňu, osadili spotrebiče, zmontovali novú posteľ, ktorú sme dostali ako dar na poslednú chvíľu.

22.12.2012, teda v sobotu 2 dni pred Štedrým večerom a deň po konci sveta, sme počas dňa sťahovali zvyšné veci z bytu, umyli špinavú podladu (ešte deň predtým sa sadrovalo a vyzeralo nereálne, že tam budeme o 24 hodín spať) a vyčistili všetko, čo sa za taký krátky čas dalo.

Večer o ôsmej sme sa s rodinkou nasťahovali. Vianoce sme strávili v novom domčeku.

P.S.: Samozrejme, čaká nás ešte veľa práce, kým dáme veci do takého stavu, ako sme si to na začiatku predstavovali.

Internet

Zima je tu a už sme boli rozhodnutí, že sa do Vianoc chceme nasťahovať.

Okrem toho, že sa si najali partiu ľudí na dokončenie interiéru, bolo treba vyriešiť základnú potrebu, teda internetovú prípojku.

Nájsť vhodného providera je pochopiteľne ťažšie ako v Petržalke, ale nakoniec sme si namontovali anténu lokálneho providera.

Parametre sa s optickou linkou v Bratislave nedajú porovnať, ale na web/youtube sú úplne postačujúce a porovnateľné s DSL linkou.

Fasádny obklad V.

Konečne prišli na rad cetris dosky, zima sa blíži a nechceli sme to nechať na jar.

Zvolili sme si základnú farbu, tento variant je najlacnejší a farebne sa hodí k drevenému obkladu v spálňovej časti.

Pohľad na spoje. Ide o prevedtrávanú fasádu, medzi doskami je približne centimetrová medzera (na šírku dosky).

Pohľad z druhej strany. Cetris dosky sú oveľa ťažšie než vyzerajú a hlavne vyššie diely sa pomocou rebríka a lešenia dosť zložito osádzali.

Výsledok ale vyzerá zaujímavo, hoci pre niekoho možno trochu "nedokončene", ľudia sú dnes predsa len zvyknutí skôr na pestrofarebné omietky.

V daždi chytí fasáda úplne iný odtieň ako počas slnečného dňa.

Úprava pozemku - skalka

V zadnej časti pozemku za dom sme sa rozhodli spraviť skalku s kvetinami a bylinkami.

Zároveň bude skalka slúžiť ako výškový schod, ktorý opticky "spríjemní" výškový rozdiel medzi susedovým a naším pozemkom.

Zadný plot

V zadnej časti pozemku sme spravili prípravu na oplotenie. Keďže ide o spoločný plot, rozdelili sme si to so susedom tak, že betónovanie bude naša starosť a samotné oplotenie zabezpečí on.

Úprava pozemku - stromy

Jedna z najpríjemnejších častí bolo sadenie stromov. Sadili sme ich na prvé narodeniny nášho krpca.

Zasadili sme dokopy 4 stromy, ktorých úlohou bude o niekoľko rokov chrániť z každej strany dom a záhradu pred slnkom, preto sú zasadené v JV-J-JZ smere do pravého uhla.

Medzi domom a cestou je zasadená lipa (tilla europaea). Vedľa nej smerom na juh je osadený červený buk (fagus sylvatica purpurea) a v jednej priamke s ním je liquidambar (liquidambar styraciflua) so zaujímavou kôrou a uprostred záhrady tulipánovník (liriodendron tulipifera) s nádhernými listami a kvetmi.